PREČO STE SI VYBRALI TÚTO TÉMU?

Pre krehkosť toho jednoduchého príbehu. Nie je to klasický príbeh o dobrých a zlých, je o ľudskej krehkosti. Predloha, s ktorou pracujeme v tomto predstavení, je jedno zo základných diel svetovej kinematografie. Film Federica Felliniho La strada (Cesta) z 50. rokov minulého storočia. Videl som ho prvýkrát ako 15-ročný a zanechal vo mne silný dojem.

Keď som sa rozhodoval, čo budem v Petrovci skúšať, prichádzal mi tento príbeh stále na um a ja som ho vo svojom vnútri odmietal ako starý a príliš osobný na to, aby som ním v dnešnej dobe oslovoval diváka. Ale ten nápad, ten príbeh sa nedal. Neustále sa v mojej mysli hlásil o svoje miesto. Preto som si povedal, že mu dám šancu zaznieť. Tak som sa rozhodol na motívy tohto filmu urobiť vlastnú variáciu tejto starej témy, ktorá ma kedysi, v tínedžerskom veku, oslovila.

PREČO STE SA VRÁTILI DO PETROVCA ZNOVU REŽÍROVAŤ DIVADLO, KEĎ STE PRED 7 ROKMI POVEDALI, ŽE UŽ DIVADLO V PETROVCI REŽÍROVAŤ NEBUDETE?

Pred 7 rokmi som naozaj povedal, že tu už divadlo režírovať nebudem, pretože som chcel vytvoriť priestor pre novú generáciu, chcel som, aby dostala príležitosť a prevzala štafetu.

Nejaký čas sa to darilo, ale postupne sa to začalo vytrácať. Nie sú tu. Odišli… V Petrovci sa mladí ľudia neudržia, pokiaľ nepristúpia na isté „spoločenské“ kompromisy. A keď na tie kompromisy nepristúpia, vytvorí sa okolo nich také ovzdušie, ktoré ich vyženie preč. Petrovcu ako dedine už nejaký čas na stratách týchto ľudí nezáleží.

Záleží mu len na peniazoch. Je to úplne iný Petrovec, ako som ho pred 27 rokmi poznal, iný než ten, o ktorom som natočil dokument Óda na rovinu. Ten dokument dnes nehovorí o Petrovci, hovorí o jeho minulosti… Takže keď ma herci oslovili, aby som opäť robil divadlo, pristúpil som na to aj preto, lebo sú to moji priatelia a práca s nimi ma baví. V živote nerobím projekty, ktoré ma nebavia. Jeden z dôvodov je aj to, že si to finančne môžem dovoliť.

Na život si zarábam inde po svete, preto môžem v Petrovci pracovať bez nároku na honorár, ostatne ako vždy. Hovorím to preto, že ani členovia divadla VHV nepristúpili na „spoločenské“ kompromisy, čím im boli odopreté dotácie na jeho činnosť ako zo strany obce Báčsky Petrovec, tak aj zo strany štátu. Takže aj to sú dôvody, ktoré rozhodovali. Je to moja podpora tomuto divadlu.

NA ČO SA DIVÁCI MÔŽU PRI TOMTO PREDSTAVENÍ TEŠIŤ A PREČO BY NA TO PREDSTAVENIE MALI PRÍSŤ?

Napríklad hlavnú postavu dievčaťa Gelsominy hrá Ján Sklenár, už to je samo o sebe zaujímavé. Kombinujeme niekoľko divadelných žánrov – komédiu a drámu – s veľkoformátovými projekciami… Uvidíte starosvetské cirkusové čísla, jednoducho vás na hodinu odnesieme do iného sveta.

PREČO STE V PETROVCI OHLÁSILI IBA 3 PREDSTAVENIA V KRÁTKOM ČASE?

Predstavenie je technicky náročné. Vyžaduje precíznu technickú stavbu, aj keď to na prvý pohľad tak nebude vidieť – nechceme ohurovať diváka technikou. Naša technika je zámerne skrytá. Postaviť ten systém na jeden večer a potom ho zase zbúrať je kontraproduktívne.

Pripravili sme to ako štúdiové predstavenie, kde je maximálna kapacita 50 divákov. Taktiež herci si ho potrebujú zahrať niekoľkokrát za sebou, aby sa predstavenie usadilo. Preto sme sa rozhodli petrovské termíny dať do jedného bloku. A do úvahy berieme aj to, že v Petrovci sa už do divadla nechodí ako kedysi, takže tých 150 divákov za 3 večery zaplní kapacitu publika, ktoré aktuálne v Petrovci máme.

Ak bude záujem, postavíme podobný blok predstavení zase na jar, ale to sa uvidí… Nemá zmysel celý ten „cirkus“ postaviť a zbúrať, pozbierať opäť to množstvo energie a sústredenia na takú náročnú prácu kvôli 10 ľuďom v hľadisku. Preto sú tu od nás 3 termíny, keď výsledok našej práce môžete vidieť. Medzitým sa pokúsime vydať s predstavením na cestu…